Barack má šancu

Autor: Dušan Fischer | 4.12.2011 o 18:02 | (upravené 4.12.2011 o 18:12) Karma článku: 5,43 | Prečítané:  898x

Pri prezidentských voľbách v USA roku 2008 som išiel s davom, plával s prúdom, nechal sa zožrať mediálnou mašinériou, ktorá sa pomaly ale isto vytvárala okolo osoby istého mladého a pre širšie okolie Spojených štátov neznámeho senátora s príjemným vystupovaním, peknou rodinou a nezávidenia hodným životom. Volal sa Barack Obama a pochádzal z Illinois, Indonézie, Kansasu a Hawajského súostrovia.

 

Rovnako ako drvivá väčšina obyvateľov planéty som veril, že Barack je ten pravý kandidát, ktorý svojou sviežou politikou spasí Ameriku a vyženie z Bieleho domu Georga Busha a jeho bandu jastrabov, ktorá sa hrá na svetového policajta. Tesne po voľbách som pokračoval na vlnách eufórie, ktorá prúdila celým svetom.

Tento pocit šťastia, spokojnosti a lásky však rýchlo vyšumel. Začalo to udelením Nobelovej ceny za mier. Barack bol po Wilsonovy druhý sitting president, ktorý dostal Nobelovku za mier. Mladý prezident ju dostal v dobe, keď ešte nemal ani usedené miesto na stoličke vo svojej kancelárií. Jeho kandidátka na ocenenie prišla v dobe, kedy bol Obama v úrade prezidenta trinásť dní. Vraj ju dostal za víziu lepšieho sveta. Rozhodnutie je scestné, nie však vinou Obamu. Ten robil všetko pre to, aby sa stal prezidentom. A robil to dobre. Rozplynutie rozčarovania z Obamovho zvolania vrcholí v týchto dňoch. Prezident Obama zlyhal ekonomicky „splachovaním“ peňazí do troch najväčších amerických automobiliek s vidinou záchrany topiacich sa koncernov. Zahraničnopoliticky zlyhal ešte pred zvolením, keď ponúkal resety všetkých bilaterálnych vzťahov a na stôl hodil plán multilaterálnej diplomacie, ktorý mal z Ameriky spraviť akéhosi kamaráta na horšie časy. Akoby si neuvedomoval, že mať v sobotu stretnutie s Putinom, sľúbiť spoluprácu a v pondelok to isté navrhnúť Ahmadí-Nežádovi a tváriť sa akoby nič, sa na hráča, akým je Amerika nepatrí. Obama si získal podporu z krajín, ktoré nevedeli Bushovej administratíve prísť na meno, predovšetkým svojím prístupom. Bol to Obama, ktorý začal cestovať po svete a prinášať dobré posolstvá a najmä začal vyslovovať názov krajiny „pakistan“ a nie „pekisten“.

Dnes je však doba opäť iná. Pomaly ale isto sa začína formovať kandidát na amerického prezidenta na strane Republikánov. V dobe písania tohto článku je ich však stále ešte asi deväť. A toto číslo môže bez problémov narásť.  Všetci komentátori a odborníci, ktorí majú PhD. v americkom prezidentstve sa predháňajú so svojimi teóriami a predikciami, aby čo najskôr vybrali toho správneho kandidáta. Avšak podľa môjho názoru sa zabúda na jednu podstatnú vec. Víťazstvom primárok sa boj GOP kandidátov ani z ďaleka nekončí. Zabúda sa na to, že ani jeden z republikánskych kandidátov sa ešte nestretol zoči-voči s Barackom Obamom, doposiaľ jediným a pravdepodobne aj budúcim kandidátom Demokratov.

Ak sa chváli niektorý z kandidátov GOP, že vyhral hlasovanie jednej z vnútrostraníckych debát, neznamená to nič. Nedávna republikánska debata, ktorá sa týkala budúcnosti zahraničnej politiky USA ukázala, že medzi slepými je skutočne jednooký kráľom. Čiže vyhrať nad touto skupinkou zväčša nekompetentných ľudí nie je žiaden rocket science. Po výhre a nominácií vlastnej strany sa totiž tento jednooký kráľ stretne s Barackom Obamom. Chlapíkom, ktorý si bačoval posledné štyri roky vo svojom veľkom Bielom dome. A napriek tomu, že obyvatelia USA nie sú priam nadšení z jeho rozhodnutí či nerozhodnutí, má Obama nepochybne lepší štart. Podľa výsledkov prieskumov zatiaľ prehráva len s neznámym kandidátom Republikánov. Americkí voliči sú však veľmi flexibilní a vedia reagovať pri výskumoch verejnej mienky na niektoré aktuálne skutočnosti promptne. Na druhej strane je na Obamovej neobľúbenosti jedna zvláštnosť, ktorá pozostáva zo zlého predania sa pri veľkých úspechoch.

Obama má neskutočný PR tím, speech writterov z top univerzít a obkolesuje sa špičkami vo svojich odboroch. Teda až na Joa Bidena, ktorý v jeho garnitúre pôsobí skôr ako kamoš na pivo, než ako „druhý v poradí“. Ale je zvláštne pozorovať, ako ľudia veľmi rýchlo zabudnú na to, že za Obamu bol zabitý vodca al Kaidy Usama bin Laden. Okrem vtedajšieho šéfa CIA, ktorý dostal odmenu v podobe riadenia Department of Defense. Viem si predstaviť Georga Busha, ktorý by pri podobnom úspechu vyhlásil štátny sviatok, dodnes by nemusel ani prstom pohnúť a bol by národným hrdinom. Barack Obama by potreboval zabiť jedného bin Ladena po každom kikse, ktorý sa mu stane v spolupráci s nečinným Kongresom, ktorého popularita medzi voličmi balansuje na hranici 6%. (popularita Paris Hilton sa pohybuje niekde okolo 29%)

Obama je ale prezident, ktorý má za sebou dôležité úspechy. Možno neukončí svoje prvé pôsobenie v Bielom dome s najčistejším štítom, ale ako incubent president má určite väčšiu skúsenosť a podporu ako „new guy“, ktorý sa mu postaví čelom. Ako písal nedávno Foreign Policy Magazine, kandidát, ktorý vzíde z republikánskych primárok, bude musieť poraziť disciplinovaného, inteligentného, pripraveného a charizmatického prezidenta. Mám svojich kandidátov (1-2) z radov GOP, ktorý by to zvládli. Zvyšok by však skončil pri prvej vážnej nezhode či výmene názorov s pánom prezidentom. A možno ešte skôr.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?