Pustite Rona konečne k slovu!

Autor: Dušan Fischer | 27.11.2011 o 16:49 | (upravené 27.11.2011 o 17:02) Karma článku: 6,77 | Prečítané:  1162x

Kto je Ron? Ron Paul je kongresman z amerického štátu Texas, pôvodným povolaním lekár. V Kongrese funguje už niekoľko desaťročí a tento rok už po tretí raz (1988, 2008) kandiduje na prezidentských úrad USA. Od prezidentských volieb 1988 je tento dlhoročný Republikán libertariánom. Ron Paul je nenápadnou šedou myškou tohtoročných volebných debát. A tým nenarážam na farbu jeho vlasov.

Mainstreamové média, ktoré sú vo väčšine prípadov naklonené k Demokratom a ktoré tak vehementne lobovali za zvolene Baracka Obamu úspešne ignorujú akékoľvek Ronove vystúpenia či príhovory. Televízna stanica CBS v nedávnej prezidentskej debate republikánskych kandidátov dokonca zašla tak ďaleko, že z 90 minútovej debaty dostal Ron Paul priestor niečo cez minútu a pol. Niektoré média idú dokonca do takých extrémov (najmä republikánsky Fox News), že ak Ron Paul skončí v prieskumoch na jednej z prvých troch priečok, tak ani neprečítajú jeho meno. Jeden z Fox News korešpondentov ho nazval „crazy uncle Ron“. Majú pre tieto činy dôvod?

Ron je 3rd partier. Preto môže zaujať oba tábory naprieč americkým politickým spektrom. A to veľa konzervatívcom šliape na kurie oko. Ron sa ostro stavia proti akejkoľvek intervencií zo strany americkej vlády, ba dokonca odsudzuje prítomnosť amerických vojakov kdekoľvek na svete. Tým prekáža vojnovému priemyslu a obrovským korporáciam, ktoré si za ostatných desať rokov urobili z intervencií USA svoj dobre vedený a neskutočne zarábajúci biznis. Práve to je jeden z dôvodov prečo je Ron ignorovaný. Svoje rozhodnutia obsahuje výškou zdrojov, ktoré môžu Američania takýmto spôsobom isolacionizmu ušetriť z rozpočtu. Navyše stratégií nemiešania sa do vnútornej politiky iných štátov sú naklonení aj voliči. A netýka sa to len liberálnych odporcov akéhokoľvek ozbrojeného konfliktu. Radia sa k nim už aj konzervatívnejší voliči, ktorí stále považujú Spojené štáty za svetovú veľmoc, avšak vidina ušetrených peňazí z rozpočtu ich láka viacej. Ron Paul kritizoval vojenskú prítomnosť USA v Afganistane tvrdením, že ak by bola nejaká skutočne deklarovaná vojna medzi Afganistanom a Spojenými štátmi, tak USA by vedelo kto ju vyhlásil, vznikol by nepriateľ a ten nepriateľ by bol porazený. Ak sa však toto nepodarilo splniť za desať rokov, podľa Rona Paula to nie je vojna. Navyše kritizuje fakt, že tak vyspelá armáda USA nevie poraziť teroristov v Afganistane.

Kongresman Paul však nie je žiadnou soft power holubicou. Ozbrojený konflikt a použitie sily nevylučuje. Avšak legitimita takýchto krokov musí byť podmienená priamou hrozbou na USA a prostriedky môžu byť použité len na nevyhnutnú obranu a odvrátenie konfliktu.

Je pravda, že Ron oslovuje tak úzko vyprofilovanú skupinu voličov, že jeho šanca stať sa prezidentom sa nepohybuje v reálnych intenciách. Na druhej strane však môže ako 3rd partier výrazne ovplyvniť voľby 2012. A nebolo by to v histórií amerických prezidentských volieb po prvý raz. Stačí si pripomenúť meno aktivistu Ralpha Nadera a voľby v roku 2000. Nader bol demokratom a do prezidentských volieb išiel ako kandidát Green Party. Nader bol v podobnej pozícií ako je dnes Ron Paul. Rovnako bol ignorovaný a jeho zvoliteľnosť bola značne spochybňovaná. Dosiahol však obrovskej podpory zo strany Demokratov a dokonca aj známych osobností ako hercov, spevákov či politických aktivistov. V konečnom dôsledku tak odobral množstvo hlasov kandidátovi Demokratov, Clintonovmu VP Al Gorovi, ktorý prehral s Georgom Bushom len o pár hlasov. De facto tak Nader spôsobil Bushove víťazstvo.

Ron Paul musel často obhajovať niektoré svoje výroky. Napríklad v prípade, keď tvrdil, že útoky z 11. septembra si spôsobili sami Američania. Nemal však na mysli niektorú z konšpiračných teórií. Skôr odkazoval na to, že útoky na Svetové obchodné centrum sú výsledkom a „odmenou“ za americkú intervencionalistickú politiku po skončení Studenej vojny. Rovnako sa nedávno nechal počuť, že zdaňovanie je v istom spôsobe krádež. V  debate o national security Ron Paul kritizoval návrh niektorých jeho kolegov – kandidátov z GOP, ktorí sú za profiling podľa náboženstva pri vstupe do USA a tým pádom za iné postupy TSA agentov pri letiskovej kontrole cestujúcich, ktorí „by mohli byť teroristami“. TSA (Transportaion Security Administration) je súčasťou amerického Homeland Security departmentu, ktorá má na starosti bezpečnosť cestujúcej verejnosti. „Rule of law by nemalo byť na úkor slobody“, tvrdí Ron.

‚Dr. NO‘ Ronald Ernest Paul oslávi budúci rok 77 rokov. Pri prípadnom zvolení by sa tak stal najstarším prezidentom Spojených štátov od čias Ronalda Reagana. Ten bol inaugurovaný tesne pred svojimi sedemdesiatymi narodeninami. Ronove šance na zvolenie len v primárkach sú minimálne až žiadne. A to nehovorím o prezidentských voľbách. Každopádne ide však o veľmi výraznú postavu, ktorá v istom zmysle ovplyvní americké voľby. A práve preto by si zaslúžil zo strany médií a politikov viacej rešpektu a priestoru pre svoje názory.

viac o Ronovi Paulovi tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?