Spoločný menovateľ

Autor: Dušan Fischer | 20.11.2011 o 23:04 | (upravené 27.11.2011 o 17:03) Karma článku: 3,85 | Prečítané:  658x

Minulotýždňová debata republikánskych kandidátov na post amerického prezidenta sa niesla v duchu prázdnych sľubov a takmer žiadnych reálnych riešení.

Teda až na texaského libertariána Rona Paula, ktorý opäť napriek svojim rozumným názorom okliešteným o emócie dostal asi 2% priestoru z celkového množstva času vyhradeného pre ostatných kandidátov. Škoda ho. Debata bola nudná a bezvýznamná. Týkala sa totiž zahraničnej politiky USA. A tu je kameň úrazu. Zahraničná politika je vo voľbách 2012 zanedbávaná téma. Minimálne oproti voľbám 2008, kde rezonovala podstatne silnejšie. Keďže prítomnosť americkej armády v Iraku končí v decembri tohto roku a vývoj v Afganistane a úloha Spojených štátov po 2014 je ako tak načrtnutá, témou volieb 2012 bude naopak zdravotnícka reforma, plán na obnovu z dielne prezidenta Obamu, znižovanie dlhu verejných financií, migračná politika, atď. Čiže politika Spojených štátov mimo ich vymedzených hraníc je takmer nediskutovaná.

A to kandidátom republikánskej strany v istej miere vyhovuje. Okrem guvernéra Jona Huntsmana jr., ktorý slúžil ako veľvyslanec v Číne a pred tým v Singapure ešte za prezidenta Busha staršieho, nemá reálne nikto skúsenosti so zahraničnou politikou alebo aspoň predstavu, akú pozíciu by mali Spojené štáty zaujať voči jednotlivým problémom vo svete. Argumenty kandidátov sa zatiaľ sústredia najmä na kritiku rozhodnutí prezidenta Obamu. Buď sa venuje konfliktu medzi Izraelom a Palestínou príliš, alebo vôbec. Raz stiahol vojakov z Iraku priskoro, niekedy zas tvrdia, že mali byť už dávno doma. Na Obamovu obranu, prezident plní len zmluvu, ktorú vyneogocioval jeho predchodca G.W. Bush, takže akákoľvek kritika z rado Republikánov je scestná.

Na mieste je otázka, či mal senátor Barack Obama skúsenosti so zahraničnou politikou, keď nastupoval do úradu on. Nemal. Nemal skúsenosti ani s tou domácou. A dokonca ich ani nezískal ani počas prezidentovania. A vybrať si za svojho running-mata Joe Bidena, ktorý síce predsedal senátnej komisií pre zahraničné vzťahy, tiež nebola v konečnom dôsledku práve výhra pre americkú zahraničnú politiku. Lenže Barack Obama je iný prípad. Aj napriek jeho zahranično-politickým zlyhaniam.

„Svetlými“ momentmi prezidentských debát GOP sú vyjadrenia kandidátov Ricka Perryho a Hermana Caina. Texaský guvernér Perry by najradšej videl desať metrové elektrické ploty na hraniciach s Mexikom a Herman Cain ho v tom silno podporuje. Aj keď po veľkej kritike priznal, že len žartoval a smial sa z komentátorov ako mu naleteli. Herman Cain, tento afroamerický podnikateľ a jediný „nepolitik“ v zozname kandidátov na post prezidenta sa nechal počuť, že mu je jedno, kto je prezidentom Uzbeki-beki-beki-beki-stanu (sic!); on to vedieť nepotrebuje. Toľko jeho postoj ako kandidáta na vrchného veliteľa jednej z najdôležitejších armád na svete.

Avšak jeden fenomén, ktorý vyvolal zúrivú debatu medzi kandidátmi je tzv. waterboarding. V názore na waterboarding sa zhodnú takmer všetci Demokrati a veľká časť Republikánov. Ide o techniku, ktorá sa používa už od 15.storočia na vynucovanie priznania alebo získavanie informácií. Pri waterboardingu je obeť pripútaná na stôl či na dosku, ústa a nos má prekryté celofánom alebo uterákom a takto sa na ňu leje voda, čo spôsobuje pocit topenia sa. Waterboarding je v súčasnosti veľmi horúca téma najmä preto, že sa vo veľkej miere používala na americkej základni Guantanamo. Technika používaná na väzňoch bola zvyčajne navrhnutá Ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom a Ministerkou zahraničných vecí Condoleezzou Rice a podpísaná ich šéfom, prezidentom George W. Bushom.

Medzi Republikánmi neexistuje konsenzus, či sa môže považovať waterboarding za mučenie alebo nie. Amnesty International ho tak definuje. Počas republikánskej debaty padlo viacero názorov za a proti. Tí, čo boli za, argumentovali tvrdením, že sa waterboarding používa ako presvedčivá a spoľahlivá technika už od Druhej svetovej vojny, kedy bola schválená prezidentom Harrym Trumanom. Rovnako argumentovali nulovým úmrtím obetí waterboardingu a dôležitosťou používaním tejto techniky pri prevencií útokom na Spojené štáty a tým záchranou tisícky nevinných ľudí.

Na druhej strane sa ozývajú hlasy proti používaniu waterboardingu. Pre túto stranu je argumentom predovšetkým fakt, že človek je pod nátlakom mučenia, či pri mučení samotnom ochotný v konečnom dôsledku priznať aj to, čo nakoniec nespáchal. Len z dôvodu ukončenia jeho trápenia. Preto oponenti používania waterboardingu svorne tvrdia, že nie je možné opierať sa o výpovede, informácie, či priznania pod takýmto druhom nátlaku. Medzi odporcami tejto techniky mučenia je aj bývalý kandidát Republikánskej strany na prezidenta v 2008 John McCain. Senátor McCain prostredníctvom svojho Twitteru karhal spolu straníckych prezidentských kandidátov za podporovanie waterboardingu. McCain má svoje osobné skúsenosti s mučením a neľudským zaobchádzaním, keď bol väznený počas vojny vo Vietname. Prezident Obama tiež komentoval niektoré výroky kandidátov a o mučiacej technike sa vyjadril ako o odporujúcej americkej tradícií a ideálom a nemajúcej nič spoločné s tým, ako by Amerika mala v dnešnom svete konať v oblasti rešpektovania ľudských práv. Dôležitosť témy umocňuje širokospektrálny medzinárodný záujem o zakázanie tohto spôsobu mučenia.

Podľa nedávneho prieskumu Washington Post a ABC News je 70% Demokratov a 56% nezávislých proti akémukoľvek mučeniu pri získavaní dôkazov. Na druhej strane 55% Republikánov bol jednoznačne za zváženie konkrétnej situácie a samotnému mučeniu sa nevyhýbali.

Napriek týmto číslam z prieskumov je používanie techniky waterboardingu jedna z prvých tém v americkej zahraničnej politike, na ktorej sa môžu Republikáni s Demokratmi zhodnúť vo veľkej miere. Nie je to veľa, nie je jasné, či budú podobné témy nasledovať a či sa večne rozhádané strany na niečom dohodnú v budúcnosti, ale ako vravia Američania „Well, it’s a start.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?